Znovuzrodenie bratislavských verejných kúpeľov
Po desaťročiach chátrania sa ikonická budova hlavného mesta Slovenska obnovuje prostredníctvom ambiciózneho projektu, ktorého cieľom je nový zlatý vek verejných kúpeľov.
Predstavte si historické miesto, o ktorom obyvatelia vedia bez toho, aby tam niekedy boli. Mestské kúpele Grössling, ktoré v pôvodnej funkcii využívali ich predkovia a ktoré v priebehu vekov zvečňovali umelci, majú v srdciach Bratislavčanov tento legendárny rozmer.
Po desaťročiach pustnutia a úpadku hlavné mesto konečne získalo prostriedky a plán, ako dať mestským kúpeľom Grössling nový zlatý vek s moderným viacúčelovým nádychom, ktorý je prístupný občanom aj návštevníkom. Je to príbeh komunitného miesta minulosti, ktoré stále hľadá svoju budúcnosť.
V roku 1895, keď bola postavená veľká časť kúpeľov Grössling, ľudia nemali doma kúpeľne, takže návšteva verejných kúpeľov bola určená na hygienu. Najprv ho vlastnila banka, ktorá videla úspech a rozhodla sa rozšíriť funkciu o spoločenské, sedacie bazény, ktoré boli dokončené v roku 1914.
“Dôležité [pre históriu kúpeľov] je, že zlatý vek trval od ukončenia výstavby v roku 1914 do roku 1941, keď kúpalisko využívali najmä židovské plavecké kluby. Po zavedení Židovského kódexu sa to skončilo,“ povedal Gábor Bindics, projektový manažér rekonštrukcie. Židovský kódex bol jedným z najprísnejších protižidovských zákonov v Európe po vtedajšom Nemecku.
Medzinárodná súťaž
Súčasným plánom je vytvoriť komunitné miesto s pôvodným účelom – relaxačné kúpele, procedurálne kúpele, bazén a sauny, v kombinácii s priestorom mestskej knižnice a kaviarne. Na logické prepojenie týchto častí vyhlásil Metropolitný inštitút Bratislava (MIB) architektonickú súťaž, ktorá bola medzinárodne zdieľaná. Zo 77 prihlásených návrhov zo 17 krajín zvíťazil plán z talianskej Florencie od ateliéru OPPS Archittetura.
“Ako Taliani by sme mohli povedať, že éru výstavby sme prakticky nezažili. Všetko je rekonštrukcia, je to obnova, je to evolúcia. Existuje teda veľa rozdielov [medzi výstavbou nového a rekonštrukciou], môžeme vymenovať tri hlavné “, vysvetľuje Antonio Salvi z ateliéru OPPS Architettura. „Prvým je vzťah k existujúcej budove,” pokračuje. “Môžete pracovať s kontinuitou, alebo môžete pracovať s opozíciou. Druhým môže byť neočakávané. Myslím si, že počas výstavby sa vyskytnú nepredvídané nepredvídané okolnosti, ktoré bude potrebné vyriešiť. A potom posledná by mohla byť dokonca najdôležitejšia. Je to viac politické, je to viac kultúrne, pretože musíte zlepšiť existujúcu situáciu…, najmä ak máte budovu s historickou hodnotou.”
“Mestské kúpele Grössling sú stavbou, ktorá vznikala vo viacerých etapách … má svoje vrstvy. Musíte ju celú rozložiť a identifikovať. Treba si povedať, čo je dôležité zachovať a potom to napasovať do nového programu,” povedal Peter Lényi, ktorý viedol súťažnú sekciu a bol členom súťažnej poroty na MIB.
“Väčšina komunitných centier vytvára priestor, ktorý sa dá využiť na viacero účelov. Ako multifunkčné priestory predstavujú potenciál aj pre aktivity spoločenského či komunitného charakteru, ktoré v čase ich vzniku vôbec nemuseli byť plánované,“ vysvetľuje Juraj Suchánek z Inštitútu urbánneho rozvoja, občianskeho združenia so sídlom v Bratislave. “Dôležitý je aj správny manažment takýchto priestorov, aby neboli vytvorené len z technického hľadiska, ale aby čo najefektívnejšie využívali svoje možnosti a aktívne realizovali rôzne záujmové aktivity v území. Potreby ich okolia sa v čase prirodzene menia, a preto musia dynamicky reagovať.”
Uprostred kríz je otázka rozpočtu
Hlavné mesto Bratislava investuje do projektu peňažný vklad, budovy a pozemky. V súčasnosti je projekt v štádiu pred verejnou súťažou, ktorá rozhodne o stavebných firmách na základe posúdenia projektu a predloženia ponuky, ako vysvetlil Salvi.
“Rozpočet je veľká otázka, pretože súťaž je od roku 2020. A medzitým sme mali veľa problémov v Európe a vo svete. Nakoniec bude takýto veľký projekt veľmi spojený s makroekonomikou,“ povedal Salvi.
Vojna na Ukrajine, následná energetická kríza a ceny materiálov ovplyvnili nielen každodenný život občanov, ale aj projekty väčšieho rozsahu, ako je tento. Po zvýšení cien elektriny a plynu nasledoval aj pokles miezd počas celého trvania projektu.
“Mesto malo takú túžbu stavať, tvoriť, akoby sa posúvať dopredu, zároveň mesto ešte stále malo peniaze v porovnaní s dnešnou situáciou. … Takže keby sa dnes mesto rozhodovalo, či bude pracovať na kúpeľoch Grössling, neviem, ako by to dopadlo “, povedal Lényi.
Umelci, fotografi a filmári
Pred finalizáciou zadania pre súťaž MIB zorganizoval participatívny proces, aby zistil, čo od projektu chcú Bratislavčania. Tí nepoznajú verejné kúpele v slovenskom kontexte, ale majú pozitívne skúsenosti zo zahraničia, napríklad zo svetoznámych kúpeľov v Budapešti. Maďarské kúpele majú skúsenosti s vyše storočným fungovaním a svojimi poznatkami prispievajú k projektu Grössling.
“Práve genius loci miesta je pre umelcov, fotografov či filmárov taký zaujímavý,” povedali Adam a Linda Cisárovci z projektu Cisarove. Umelecké duo pracovalo na ilustrácii Grösslingu. Počas dlhého obdobia zatvorenia sa miesto stalo tajomným, umelci získali prístup k archívnej dokumentácii alebo prehliadke, aby si mohli architektúru priblížiť a pripomenúť jej existenciu verejnosti.
Ak chcete Grössling pozrieť osobne, aspoň z vonku, začnite v tichom zákutí ulíc Medená a Kúpeľná v Bratislave, pri vchode do Grösslingu z roku 1895. Z vonkajšieho pohľadu nevyzerala budova nijako výnimočne. Keď sa však pozriete bližšie, všimnete si v oknách zavesené vesty stavebných robotníkov, ktoré naznačujú súčasný stav budovy.
Po prechode budúcim vstupom a knižničnou časťou budovy už možno porovnať vizualizácie s tým, kde bude budúca recepcia, zóna pre deti až po bazény a šatne. Aj v tomto stave je možné a obdivovať architektúru, prechádzajúc po vrchole pôvodnej klenby z roku 1895 na prvom poschodí. V niektorých častiach budovy môžete na stenách vidieť rôzne vrstvy omietky, ktoré rozdeľujú starú pôvodnú fasádu a novšie vrstvy z roku 1914.
Degradovaná dôvera
Výzvou sa zdá byť komunikácia so susedmi. Bindics vysvetlil, že informovanie verejnosti o detailoch vytvára očakávania. Na jednej strane to udržiava zabudnuté miesto v povedomí občanov, ale zároveň umožňuje niekoľkým skeptikom hľadať problémy. Vidieť Grössling na grafike či fotografii na výstave (napr. na fotografiách svetoznámej Márie Švarbovej) alebo na pohľadnici v obchode so suvenírmi zrejme nestačí na to, aby sa presvedčili všetci.
“Je to mimoriadne náročná rekonštrukcia a najmä povoľovací proces je mimoriadne náročný“, povedal Bindics, keď porovnával prácu pre mesto so súkromným sektorom. Ak by sa do toho pustil teraz, počítal by s 3 až 4-násobne dlhším časom. Do toho sa započítavajú nielen dlhé čakacie lehoty kvôli sťažnostiam občanov, ale aj protimonopolného úradu kvôli príspevkom z peňazí EÚ a konaniam pri administrácii súťaže. Vzhľadom na politickú históriu Slovenska, minulé vlády (aj tú súčasnú), ľudia znížili dôveru v inštitúcie a po škandáloch s korupciou a rozkradnutými verejnými peniazmi sú dôkladné postupy jedinou možnosťou, ako udržať trasnparentnosť.
„Snažíme sa na to reagovať rôznymi samokontrolnými opatreniami, chceme dať ľuďom v okolí možnosť zúčastňovať sa na konaniach,“ povedal Bindics.
Podľa správy Transparency International Slovensko má Bratislava z hľadiska transparentnosti nízke skóre v oblasti rozpočtu a uzatvárania zmlúv (41 %) a účasti na rozhodovaní a osobnej politike (po 55 %). Dobrou správou pre slovenské mestá však je, že ¾ miest sú transparentnejšie v porovnaní so situáciou spred 4 rokov (údaje sú z roku 2022).
Bindics pripustil, že by dúfal, že námietky verejnosti budú oprávnenejšie, a to aj v. Príkladom problémov susedov bolo, že jeden sused nechcel rampu pre vozíčkarov alebo strach z ľudí bez domova v parku. Je to možno len strach zo zmeny, keďže od definitívneho uzavretia v roku 1994 sa s budovou nič nerobilo.
“Zásadná a pozitívna zmena”
Ťažkosti s niekoľkými susedmi sú v kontraste s výsledkami participačného procesu, ale aj s niektorými najbližšími susedmi. Adam Pommer pracuje v kvetinárstve Kvetináreň, ktoré je priamo oproti starému vchodu do Grösslingu. Projekt sleduje už nejaký čas. V súvislosti s rekonštrukciou ho zatiaľ nikto nekontaktoval, ale nevidí v tom potrebu.
“Myslím si, že to bude celkom zásadná a verím, že pozitívna zmena. Už teraz sa teším na dokončenie projektu. Očakávam, že okolie bude mať vyššiu estetickú hodnotu, že ho budú navštevovať [ľudia] zo širšieho okolia, ako je to teraz,“ povedal Pommer.
Z architektonického hľadiska je výzva iná, ale stále trochu súvisí s komunikáciou.
“Hlavným problémom bolo zachovať autonómiu jednotlivých funkcií a zároveň by sa to malo komunikovať ako [jednotná] značka Grössling. Zároveň by ste mali poskytovať niektoré služby, ktoré môžu využívať všetky funkcie kúpeľov, napríklad rastliny v prospech životného prostredia. Takže toto je dosť skrytá práca, ktorá je dôležitá. Nikto to neuvidí, ale je to dôležité “, povedal Salvi.
Súčasný plán predpokladá začiatok stavebných prác v lete budúceho roka, pričom konečné otvorenie by mohlo byť naplánované na roky 2026-27. Výpočty spoľahlivo hovoria, že budova môže byť postavená za 2 roky, knižnica za 1 rok.
“Ak sa kúpele stanú „multižánrovou“ budovou, môže sa zdeformovať niektorý genius loci, ale prinesie to priestor na vytvorenie niečoho jedinečného, čo môže slúžiť ľuďom v ďalších generáciách a vytvorí to príležitosť na budovanie vzťahu k miestu aj pre mladších ľudí“, uviedli Linda a Adam z Cisarove.
Ikonická architektúra obstála v skúške času, zachovaná na fotografiách počas celej svojej histórie, v súčasnosti s digitálnymi vizualizáciami jej nádejnej budúcnosti.
“Okrem samotnej rekonštrukcie, ktorá je sama o sebe po rokoch chátrania úspechom, sú prínosom aj nové funkcie v budove. Kaviareň a knižnica predstavujú efektívnejšie využitie budovy, ako aj priestor pre rôzne komunitné aktivity “, povedal Suchánek.
“Je určite dobré, ak sa to podarí. Vznikne nejaká vec, ktorá tu vlastne stále je, ale zároveň je to zvláštnou zhodou okolností vec, ktorá tu už raz bola “, povedal Lényi.
